Niektoré zamknuté srdia neotvoria slová, ale odvaha a činy. Kedysi dávno, v časoch, keď sa šepot kúziel niesol bezstarostne vetrom a ľudia veľa snívali, kvitla vraj každé leto jedna vzácna rastlina, zvaná Amoriela. Jej lupene žiarili ako ružové perly a vo svetle úsvitu sa leskli, akoby v sebe niesli kúsok srdca tých, ktorí milovali úprimne. Hovorí sa, že Amoriela rastie len vysoko na prímorských útesoch, kam sa cestičky ukázali len tým, ktorí úprimne milovali. Život, ľudí a nie len samých seba. Princovia, čarodejníci aj obyčajní muži sa vydávali na dlhé cesty, aby z útesov priniesli kvet pre svoju vyvolenú – a čím bohatšie a plnšie boli lupene Amoriely, tým silnejšie…

Niektoré sny nezmiznú. Len potichu čakajú, kým ich znovu oslovíš. V dávnych časoch žil chlapec menom Astellor. Bol to chlapec so srdcom plným túžob, ktorý veril, že raz vytvorí elixír, aký svet ešte nevidel – nápoj, ktorý dokáže zachytiť spomienku a uchovať ju navždy. A tak, keď prišiel čas, vybral sa študovať alchýmiu a mágiu miešania elixírov. S pribúdajúcimi rokmi však jeho sny prekryli povinnosti, a Astellor sa vzdal svojich pokusov. Legenda hovorí len o tom, že zanechal mágiu a z alchymistu sa stal knihovník v kráľovských archívoch – tichý muž, ktorého dni plynuli medzi sviecami, prachom a zvitkami. Sledoval, ako sa sny iných napĺňajú, zatiaľ čo tie jeho sa…